Olympijská běžkyně Katarína Pejpková žije v Náměšti

Ilustrační foto
Autor: Náměšťské listy

Katarína Pejpková, která žije v Náměšti, je mistryní Slovenska v půlmaratonu a přespolním běhu, dvojnásobná olympijská běžkyně v maratonském běhu a úspěšnou závodnicí na vytrvaleckých tratích. V souvislosti s nastávající olympiádou v Paříži jsme ji poprosili o rozhovor.

Kataríno, jak jste se dostala k vrcholové atletice?

Dobrý deň prajem, ďakujem za možnosť sa vám takto trochu predstaviť. V Náměšti nad Oslavou žijem spolu s manželom a našimi dvoma deťmi už od roku 2015. K vrcholovej atletike ako takej som sa dostala v treťom ročníku strednej školy – po predchádzajúcich cca 6 rokoch hrania volejbalu, či iných pohybových aktivít.

Proč jste si vybrala dlouhé tratě, speciálně maraton?

Pre svoj prvý maratón som sa rozhodla v roku 2011 – skúsila som zabojovať o miestenku na Letných olympijských hrách v Londýne v roku 2012. Maratón bol vzhľadom na moju výkonnosť najschodnejšia cesta k získaniu olympijskej kvalifikácie. Výkonnostné limity na 10 000 m na dráhe boli pre mňa nereálne – keďže bežkyne z afrických krajín ich posúvajú natoľko, že pre mnohé Európanky je nemožné sa na olympijské hry kvalifikovať. Pre predstavu – aktuálna majsterka Európy z Ríma 2024 ziskom zlatej medaily a výkonom na úrovni 30:51 min. olympijský limit na Paríž 2024 nesplnila. Zabehla taliansky národný rekord a výkon pod 31 minút je proste famózny a skvelý.

Maraton má jednu velkou výhodu – když zaspíte na startu, tak to ještě můžete ve 2,5 h odčinit. Co se vám na této trati líbí a co považujete za nevýhodu? Pošilhávala jste někdy po nějaké jiné disciplíně?

Mám za sebou 7 maratónov, prevažne v zahraničí – dva z nich boli na Olympijských hrách - Londýn 2012 a Rio de Janeiro 2016. Paradoxne najlepší výkon som ale dosiahla čo sa šampionátov týka na Majstrovstvách sveta v Pekingu, kde som výkonom 2:37:27 h dobehl a a ko 22. žena a celkovo 5. Európanka. Na štarte maratónu určite nezaspíte, je to tak náročná a vyčerpavájúca disciplína, že sa to určite nestane. Práve naopak.

Mám skúsenosť, že pred štartom je aj noc viac prebdená ako strávená spánkom. Maratón je vlastne akási „lotéria“ – nikdy neviete, ako sa to bude na trati vyvíjať a ani tú najlepšiu prípravu nemusíte zúročiť. Akákoľvek malá chybička mnohokrát končí fatálne. Ale proste my bežci sa s tým musíme vedieť vyrovnať. Ak všetko vyjde ako má, je to úžasné a neopísateľné dobehnúť do cieľa. Ja nebehávam „iba“ maratóny – mám mnoho titulov Majsterky SR v iných disciplínach, rovnako ako aj účasť na medzinárodnej scéne v polmaratóne – MS, 10 000 m na dráhe – ME, ME aj MS v behu do vrchu a ďalšie.

U toho titulu juniorské mistryní světa v běhu do vrchu zústaneme. Jak tato disciplína vypadá?

Je to niečo úplne iné ako dráhové či cestné behy. Všetko sa odohráva prevažne v horách vo výškach 1500 m n.m a vyššie. Pre laikov je možné si to prirovnať k náročnej vysokohorskej turistike, ale pre náš bežcov je to celé o výbehu. Samozrejme podľa podkladu trate (kamene, korene, blato, bahno) niektoré úseky musíme kráčať. Alebo aj výbeh na úplný vrchol zjazdovky je bežnou súčasťou bežeckej trate v takejto disciplíne.

Startovala jste na OH v Londýně a v Riu. Jak Vás oslovila atmosféra olympiády? Liší se něčím od běžných závodů?

Olympiáda je proste vrchol, ktorý si praje zažiť každý športovec. A ja som ju zažila ako jediná slovenka, ktorá reprezentovala SR v maratóne rovno 2 × – ako som spomínala Londýn 2012 a o štyri roky na to Rio de Janeiro 2016. Atmosféru som si snáď viac užívala v Riu de Janeiro, tam sme strávili takmer 3 týždne v samotnom dejisku, bývali v olympijskej dedine s ostatnými športovcami z celého sveta, mali možnosť navštíviť aj iné športoviská a povzbudiť našich reprezentantov.

Otvárací ceremoniál a takisto aj ten uzatvárací bol obrovských zážitkom na celý život. Rovnako ako aj dianie v olympijskej dedine, spoločné stravovanie s možnosťou výberu akejkoľvek svetovej kuchyne, zdravotné stredisko, posilňovňa či relaxačné stredisko, zábavná zóna, možnosť trénintgov... Bolo by to na dlhšie rozprávanie.

Měla jste možnost sledovat i jiné sporty než ten váš?

Áno, spolu s ostatnými členmi výpravy sme videli napríklad plážový volejbal, vzpieranie, jazdu na horkých bicykloch, vodné športy.

Vnímáte, že je pořád důležitější se zúčastnit než vyhrát?

Čo sa olympijských hier týka, je neskutočne náročné olympijskú miestenku získať. Či už vzhľadom na tvrdé kvalifikačné limity alebo rankingový rebríček.

Budete sledovat letošní olympiádu? A co?

Určite budem, ešte presne neviem co, vzhľadom na to, že máme naplánované aj nejaké rodinné výlety. Ale samozrejme budem sledovať cestu našich reprezentantov v atletike, s ktorými sa poznáme aj osobne.

Jak se vám líbí v Náměšti? Zdá se vám to jako sportovní město?

V Náměšti sa mi páči príroda, ku ktorej tu máme blízko. Aj keď som si čo sa týka podmienok na tréning vytrvalostných behov dosť pohoršila oproti mojim možnostiam z minulosti (bývala som v mestečku Trebišov a študovala v metropole východu Košiciach).

Tam som mala k dispozícii obrovský mestský park, kde je okruh 2,5 km v tieni stromov s možnosťou výbehu na ďalšiu 2,5km dlhú hrádzu popri rieke (všetko pokrýva spevnený rovinatý asfaltový povrch). Na tieto podmienky možem iba spomínať, keďže teraz žijem na Vysočine, kde je „roviniek“ málo a stezka u nás v Náměšti je omnoho kratšia, využivam viac výbehov smerom na okolité vesnice a pracujem s podmienkami, ktoré mám. Ako sa hovorí, kto chce, cestu a možnosti si stále nájde. Náměšť vnímam ako športové mestečko. Pohyb je tu podľa mňa ľuďom blízky. Vzhľadom na to, že mám malé deti, oceňujem akcie organizované práve pre tieto vekové kategórie. Je tu široká škála športových a záujmových krúžkov organizovaných DDM a mládeže a to už od najmladších vekových kategórií. Postupne nás určite začne zaujímať napríklad futbal, hokej, gymnastika- ... Možností je tu mnoho, len si vybrať.

Co vám dělá radost?

Radosť mi robia moje dve ešte stále malé deti, ktoré neustále niečím prekvapia.

A šport. Behanie je mojou súčasťou, je to proste kúsok mňa. Tak ten mi robí radosť neustále (nie vždy je to síce jednoduché ale tak to má byť.